Třešť/Bratislava
27. apríla (TASR) – Pán a niekedy aj panáčik v obleku s motýlikom, s
dáždnikom v ruke a v klobúku, ktorý má čarovnú moc - Pan Tau bol
postavou, ktorou sa český herec Otto Šimánek zapísal do pamäti a do sŕdc
celých generácií detských i dospelých divákov. A pretože Pan Tau
nerozprával, ale miesto toho stváral žartovné kúsky a plnil želania
svojich malých kamarátov, jeho sláva prekročila hranice vtedajšieho
Československa.
Na vzniku prvého dielu legendárneho seriálu sa podieľal producent Carlo
Ponti, manžel herečky Sofie Lorenovej. Ostatných 33 častí vzniklo v
spolupráci Československej televízie a rakúskych či nemeckých partnerov.
Otto Šimánek odjakživa inklinoval k pantomíme a k úspornému hereckému
prejavu, ktorého ťažisko spočíva v pohybe a gestách. Svojou pohybovou
zdatnosťou a kultivovanosťou tak bol pre rolu Pána Tau ako stvorený.
Zároveň však bol žiadaným divadelným a filmovým hercom. Účinkoval v
dvoch stovkách filmov a seriálov, i keď išlo zväčša o menšie, epizódne
postavy – až na niekoľko výnimiek.
Od narodenia obľúbeného českého herca Otta Šimánka uplynie v pondelok 28. apríla okrúhlych sto rokov.
Otto Šimánek sa narodil 28. apríla 1925 v Třešti neďaleko Jihlavy.
Vyrastal v neďalekej dedinke Stajiště. Počas druhej svetovej vojny sa v
Prahe vyučil za elektromechanika, od detstva ho však bavilo divadlo.
Hrával v ochotníckych súboroch, neskôr už ako profesionálny herec
vystriedal viacero divadiel – medzi nimi Divadlo mladých pionýrů, či
Divadlo pod Plachtou, ktoré založil Jindřich Plachta.
Sedem sezón (1947 – 1954) pobudol v Divadle pracujících v Zlíne, pôsobil
v ostravskom Štátnom divadle (1954 – 1958), aby sa napokon jeho
domovskou scénou stali Městská divadla pražská (1958 – 1990).
Vďaka skvelej pohybovej kultúre a nadaniu na pantomímu si Šimánka všimli
aj filmári. Objavil sa v povojnovej americkej snímke 13 Rue Madeleine
(1947), v krátkom filme I andělé ztrácejí trpělivost (1949) a v
budovateľskej úderke Botostroj (1954).
Zlom nastal v roku 1958, kedy ho mág českej fantasy Karel Zeman obsadil
do svojej sfilmovanej verneovky Vynález skázy a Vojtěch Jasný mu zasa
ponúkol rolu v poviedkovom filme Touha. Od tých čias nakrúcal niekedy aj
desať filmov ročne. Hral v kriminálkach Kde alibi nestačí (r. Vladimír
Čech, 1961) alebo Strach (r. Petr Schulhoff, 1963), v sci-fi komédii Kdo
chce zabít Jessii? (r. Miloš Macourek, 1966) a v paródii Fantom z
Morrisvillu (r. Bořivoj Zeman, 1966). Ako opitý a neverný manžel sa
mihol v komédii Světáci (r. Zdeněk Podskalský, 1969).
V tom čase však už vznikal legendárny seriál Pan Tau, pod ktorý sa
podpísali scenárista Ota Hofman a režisér Jindřich Polák. Po prvom dieli
Pan Tau a první dobrodružství, ktorý v roku 1966 vznikol v koprodukcii s
Talianskom a dokonca i s účasťou talianskych hercov, nasledovali ďalšie
farebné časti v troch sériách.
V rokoch 1969 – 1972 bolo nakrútených prvých trinásť stredometrážnych
filmov pre kino i televíziu. Nasledovali ďalšie dve televízne série s
trinástimi dielmi (1973 – 1975) a siedmimi (1978 – 1979). Na úspešný
seriál nadviazali celovečerné snímky Poplach v oblacích a Od zítřka
nečaruji (1978) či samostatný Pan Tau (1988), ktorý však bol príbehom
nielen rozprávkovej postavičky, ale aj trpkou reflexiou života jej
hereckého protagonistu.
Väčší priestor dostal Šimánek ako továrnik Keletti v crazy komédii Pane,
vy jste vdova! (r. Václav Vorlíček, 1970), či americký turista v
komédii Zítra vstanu a opařím se čajem (r. Jindřich Polák, 1977).
Dvojica Hofman – Polák ho angažovala aj do snímky Lucie, postrach ulice
(1980), úspešného seriálu Návštěvníci (1983) a do série o inteligentných
chobotniciach – Chobotnice z II. patra (1986).
Hoci toho Pan Tau veľa nenahovoril, jeho predstaviteľ Otto Šimánek sa
venoval aj práci pre rozhlas a dabing - okrem iného jeho hlasom hovorí
nemecký herec Rolf Hoppe ako kráľ v rozprávke Tři oříšky pro Popelku (r.
Václav Vorlíček, 1973).
Otto Šimánek v sedemdesiatych rokoch ovdovel, jeho druhou manželkou sa
stala kostýmová výtvarníčka a scénografka Ludmila Muchová. Populárny a
nezabudnuteľný Pan Tau podľahol početným zdravotným problémom 8. mája
1992.
V rodnej obci Třešť ho návštevníkom pripomína socha na autobusovej
stanici. Príbehy o čarovnej postavičke, ktorá poklopkaním na klobúk robí
zázraky na počkanie - a niekedy aj menšie katastrofy - fascinujú deti
dodnes.
0